1.pribeh:Raz v lete sme s kamoškami stanovali a v jednú noc sme sa rozhodli, že sa pôjdeme pozreť do starého pohostinstva. Vtú noc bol spln a mesiac žiaril do červena. Už sme sa poberali odtial do stanu. Chceli sme ísť von, ale pred dverami sa zničoho nič zjavil muž so sekerou v hlave. Začali sme hrozne kričať a bežali sme preč druhým východom. Keď sme to povedali rodičom, dozvedeli sme sa, že tam brutálne zavraždili muža...
2.pribeh:Jedného pekného letného a
prázdninového dna asi pred 2 rokmi sme sa s kamošmi rozhodli vyvolávať duchov. Strašne nás to zaujímalo tak sme si povedali prečo by sme to nemohli skúsiť. Myslím to vyvolávanie duchov. Tak sme si našli na internete našli čo potrebujeme k vyvolávaniu duchov. Našli sme starú drevenú dosku na ktorú sme si s červeňou pastelkou abecedu(písmenka od A-Z).Duchov sme vyvolávali v garáži. Dali sme tam sviečky, drevenú dosku sme polozili do stredu okolo sme si dali malé stoličky na ktorých sme sedeli. No a prišiel ten čas keď sme išli vyvolávať. Začali sme tak že sme to našli na internete. Na drevenú dosku sme polozili ceruzku. Potom sme zobrali ceruzku a ťahalo nám ruku aby sme ukazovali na písmenka. Ako sme ukazovali vzniklo slovo AHOJ a že pozri sa blizne a uvidíš ma. Samozrejme že sme sa pozreli a zbadali sme tieň. Začali sme sa s nim rozprávať ale bolo ticho úplné TICHO. Po čaše náš to prestalo baviť a odišli sme preč. Druhy deň vyzeral úplné super. Až na to že ja som si rozrezala nohu, Idka si rozbila nos , Tina si narazila hlavu a kubovi hodili do hlavy kameň. Hneď večer sme išli ducha odvolať a všetko sme odložili na svoje miesto. A potom sme si povedali už nikdy! UZ NIKDY nebudeme vyvolávať duchov!!!!! Našťastie už na druhy deň sa nič nestalo a všetko bolo v poriadku.
3.pribeh:Mala som doma potkana Montyho.Vzdy, ked som isla spat, davala som ho do obývačky,lebo tam bola vačšia tma a tam sa mu viac pacilo. Raz,ked som sla spat, skontrolovala som ho,ci spi. slal ako zabity. Odisla som do svojej izby. po hodnej chvíli ma zobudil šuchot. Pred mojov tvarou bol Monty. Ríchlo som vstala, snazila som sa ho chitit, ale neslo to. Isla som sa pozriet do obývačky,ako sa dostal von,ale on tam spal. Bezala som do izby. Bol aj tam pretrela som si oči a chitila som Montyho do ruk-BOL MRTVY.
4.pribeh:Rosie žila sama v jednom opustenom dome na kraji lesa.Keďže bola sama tak jej robil spoločnosť jej pes Rony. Vždy keď išli spať, tak zo zvyku Rosie dala ruku pod postel a Rony jej ju vždy oblízol. Raz neskoro večer sa Rosie zobudila na kvapkanie. Myslela si, že jej kvapká vodovodný kohútik, tak pre kontrolu dala ruku pod postel a Rony jej ju oblízal. Keď sa vrátila tak zistila, že to neni kohútik, tak si ľahla do postele a dala ruku pod postel a znova jej ju oblízal, ale keď sa pozrela nad seba tak videla svojho psa obeseného a zistila, že to kvapkanie je krv s jej psa. A doteraz nevie čo jej vlastne tú ruku oblízalo.
5.pribeh:Raz sa jedna rodina vybrala na horský hotel. Mali 4 deti. V jeden večer išli rodičia pred hotel opekať a deti za hotel vyvolávať duchov. Samozrejme na nich neverili a mysleli si, že to je riadna kravina. Len jedno zaz ked som sa doma nudilasla som ku kamosowi lebo on jedniny bol zrejme ochotny ist wonku lebo ostatnym sa nechcelo...tak som sla ponho a powedal ze mam wstupit dnu do bytu a pocka ho w obywacke pokial si neprelozi knihy do skoly...tak som tam cakala az kym neprisiel...wtedy bol saaam doma...apadlo nas ze zhasneme secky wsetky swetla w byte...stalo sa...secko bolo zhasnute a pes bol ticho na chodbe hoci nemal rad tmu bol ticho...tak sme tam sedeli a nudili sa...napadlo ma ze by sme si pozreli nejaky dobry horror...bola nato dobra atmosfeera wsade bola uplna tma...ked sme dopozerali film zase sme secko wypli...no mali sme hrozny strach po tom horrorw lebo bol o duchoch a kamos nemal dobre zazitky s duchmi...ci werite alebo nie stalo sa mu uz par zazitkow s duchmi a to aj jeho mame...tak sme sa premiestnili do spaaalne tam bolo este strasidelnesie...nechali sme troska otworene dwere aby ked sme zakricali pribehol k nam pes...wsade bolo ticho...nikde nikto...no kamos widel tien ktory sa blizil do spaaalne...wrawel ze to wyzeralo ako ruka alebo nieco podobne...ja som nic newidela...nemala som to stastie stretnut sa s nejakym duchom...a som aj rada...potom sa kamos tak zlakol ze kde sidlil tien...pomaly sa priblizowal tak zautocil nanho s wankusom...hodil to do toho tiena...bolo to nieco hrozne...citila som ten strach spolu z nim...no potom neskorsie wecer prisla domow jeho mama...zo strachom sme sli k nej do kuchyne a powedali sme co sa jej stalo...ona nam powedala zopar jej zazitkow...boli fakt desiwe...nikdy nechcite zazit stretnutie s duchom..,je to neprijemne...uz som sa pokusala wywolat KRWAWU MARRY...no nepodarilo sa...takze newiem ci mam w duchoch werit!...je to zwlaaastne...hmm...no nikdy sa necem zo ziadnym stretnut...!!! nich verilo na duchov. Ako vyvolávali tak to veriace povedalo, že už sú tu (duchovia). Ostatné deti ho vysmiali. Ono povedalo, že im to dokáže a povedalo, že "ak ste tu tak, nechsa zasvieti v hoteli na štvrtom poschodí miestnosť." Miestnosť sa zasvietila. Decká si mysleli, že je to náhoda. Tak povedalo" nech teraz prejde po ceste žíta škodovka" Po ceste prešla žĺta škodovka. Deti sa zlakli a bežali dole za rodičmi. Po chvíli prišli opäť za hotel a rýchlo duchov odvolali. Odvtedy už nikdy nevyvolávali duchov.
6.pribeh:Raz som bola u mojej krstnej mamy. Večer som rýchlo zaspala. O hodinu som sa zobudila na zvonenie mobilu, zdvihla som ho a spýtala som sa kto volá. Počula som len "Veronika, Veronika!" Bol to taký hlas, aký mala moja babka, keď som sa spítala či je to ona spojenie sa prerušilo. Myslela som si, že sa mi to len snívalo, ale ráno som sa dozvedela od krsnej, že babka v noci zomrela. Nechala mi list v ktorom písala, že mi v noci volala. Nemohla som tomu uveriť, ale nebol to sen. A s tej izby mám dodnes strach
7.pribeh:az ked som sa doma nudilasla som ku kamosowi lebo on jedniny bol zrejme ochotny ist wonku lebo ostatnym sa nechcelo...tak som sla ponho a powedal ze mam wstupit dnu do bytu a pocka ho w obywacke pokial si neprelozi knihy do skoly...tak som tam cakala az kym neprisiel...wtedy bol saaam doma...apadlo nas ze zhasneme secky wsetky swetla w byte...stalo sa...secko bolo zhasnute a pes bol ticho na chodbe hoci nemal rad tmu bol ticho...tak sme tam sedeli a nudili sa...napadlo ma ze by sme si pozreli nejaky dobry horror...bola nato dobra atmosfeera wsade bola uplna tma...ked sme dopozerali film zase sme secko wypli...no mali sme hrozny strach po tom horrorw lebo bol o duchoch a kamos nemal dobre zazitky s duchmi...ci werite alebo nie stalo sa mu uz par zazitkow s duchmi a to aj jeho mame...tak sme sa premiestnili do spaaalne tam bolo este strasidelnesie...nechali sme troska otworene dwere aby ked sme zakricali pribehol k nam pes...wsade bolo ticho...nikde nikto...no kamos widel tien ktory sa blizil do spaaalne...wrawel ze to wyzeralo ako ruka alebo nieco podobne...ja som nic newidela...nemala som to stastie stretnut sa s nejakym duchom...a som aj rada...potom sa kamos tak zlakol ze kde sidlil tien...pomaly sa priblizowal tak zautocil nanho s wankusom...hodil to do toho tiena...bolo to nieco hrozne...citila som ten strach spolu z nim...no potom neskorsie wecer prisla domow jeho mama...zo strachom sme sli k nej do kuchyne a powedali sme co sa jej stalo...ona nam powedala zopar jej zazitkow...boli fakt desiwe...nikdy nechcite zazit stretnutie s duchom..,je to neprijemne...uz som sa pokusala wywolat KRWAWU MARRY...no nepodarilo sa...takze newiem ci mam w duchoch werit!...je to zwlaaastne...hmm...no nikdy sa necem zo ziadnym stretnut...!!!
8.pribeh:V októbri roku 2006 sme boli na návšteve u strýka kde jeho 12-ročný syn synovec tvrdil, že ho navštívili "ufóni". Švagriná, jeho matka, mu zakazovala o takej "blbosti" hovoriť. On však napriek zákazu opísal, ako za ním prišli do detskej izby a kontakt nadväzovali svetelnými signálmi. Cez víkend som si švagrinine dve deti zobrala k sebe. Večer som nechala dvere z jednotlivých izieb pootvárané. Synovec spal s mojím synom v jednej izbe, neter so mnou. V noci ma zobudil výkrik: "Teta, už sú tu!"
Ešte pred zobudením sa som však v spánku cítila, ako cez moje telo (ležala som na boku) prešlo veľké teplo, a hneď nato obrovské pálenie. Nie však bolestivé. Vyskočila som z postele a utekala do izby. Spotený a šokovaný synovec kričal: "Tu, tu sú! A už sú tu!"
Rukou ukazoval na strop. Pozrela som sa tam aj ja a uvidela som trojuholník s tromi farebnými krúžkami, ktoré sa v ňom otáčali. Krúžky rotovali čoraz rýchlejšie a akoby trojuholník posúvali. Ja som najskôr v duchu a potom aj nahlas povedala: "Vitajte." Hneď nato sa trojuholník zastavil. Srdce som však mala až kdesi v hrdle, zreteľne som cítila jeho tlkot. Pritom som ale videla aj to, ako môj dvojročný synček ukazuje rukou na "žižinku a uja". Čiže on v trojuholníku videl človeka. Akiste preto, že dieťa, na rozdiel od dospelých, nemá predsudky. Pre dieťa je všetko možné, nič nepovažuje za hlúposť. Vtedy som však pochopila aj to, že - nazvem ich neznámi návštevníci - si ľudí "oťukávajú" dotykom. Presnejšie teplom, ktoré cezo mňa prešlo. Dôležité je akiste aj to, v akom duševnom rozpoložení je človek pri stretnutí s nimi. Keď je pokojný, svetielka stoja. V opačnom prípade sa pohybujú, alebo až utekajú von oknom, cez závesy a záclony.
9.pribeh:Júlové leto, keď sa opisovaná príhoda udiala, bolo veľmi sparné. Horúčavu v kanceláriách, kde sme pracovali, nezmiernili ani otvorené okná, pretože boli obrátené na juh. Rozhodli sme sa urobiť prievan otvorením dverí do chodby. Cez tieto dvere som potom zbadala mladú Rómku, opatrne nazerajúcu do predsiene. Ihneď som vstala, lebo na vešiakoch viseli svetre a na zemi stáli topánky na prezutie. Spýtala som sa jej, koho alebo čo hľadá. Vynašla sa. Vraj nám prišla vyložiť z karát alebo z dlaní, čo nás čaká a neminie. My, mladšie a slobodné, zvedavé na "veľkú lásku", dali sme sa na veštenie nahovoriť rýchlo. Ba za prísľub dobrej budúcnosti sme prispeli aj dákou korunkou. Staršia kolegyňa z vedľajšej kancelárie, zabratá do svojej práce, si nás veľmi nevšímala. Po chvíli však predsa len aj ona nazrela k nám. Vtedy mladá Rómka takisto zdvihla hlavu a keď sa im stretli pohľady, dievčina so zachmúrenými očami a smutným hlasom povedala: "Pani, vás čaká v rodine nešťastie!"
Kolegyňa však reagovala dosť povrchne, iba ponad spisy povedala: "Nuž, čože ma to také strašné očakáva a kedy?"
Odpoveď prišla po dlhšej úvahe a pomaly. "Čaká vás veľké nešťastie v rodine a stane sa to 17. augusta." Skôr pre uspokojenie mladej veštkyne ako svoje, zapísala si dátum na útržok bločka ležiaceho pred ňou na stole. Potom zalovila v taštičke so slovami, že si ho poznačí na niečo, čo iste nevyhodí. Urobila tak na rub fotografie svojej desaťročnej dcérky.
Odchodom Rómky sme na celú záležitosť zabudli. Asi o necelý mesiac sa však prihodila veľmi smutná udalosť. Spomínanej kolegyni z nemocnice telefonicky oznámili, že u nich leží jej desaťročné dievčatko, aby hneď prišla za ňou. Neskôr sa dozvedela, že spadlo z bicykla rovno pod trolejbus, prechádzajúci okrajom hlavnej ulice. A to tak nešťastne, že jej odrezal ruku.
Po návrate z nemocnice si kolegyňa spomenula na zlé proroctvo v kancelárii a vybrala z taštičky fotografiu. Na rube poznačený dátum sa presne zhodoval s dňom dcérkinho nešťastia.
10.pribeh:Moja kamarátka Majka ma raz presvedčila, aby sme zašli k veštkyni, ktorú navštevuje aj jej mama. Naveľa som sa dala prehovoriť, hoci som sa bála, či mi nepredpovie niečo zlé.
Veštkyňa, veľmi stará pani, nás prijala v malej kuchyni so zastretými oknami. Svietila len malou stolnou lampičkou, na stole ležali rozložené karty. Najskôr začala veštiť mne. Predpovede vychádzali priaznivé a mnohé sa mi v živote aj splnili. Keď prišiel rad na Majku, ostala starenka akási nesvoja. Veľa jej toho nepovedala. Iba to, že sa vydá až vtedy, keď sa bude musieť, a že manželstvo nebude požehnané.
Vyšli sme a moja priateľka začala spomínať, čo veštkyňa pred rokmi predpovedala jej mame. Vraj musí na Majku po dvadsiatom roku jej života dávať veľký pozor, lebo inak zahynie tragicky ako jej otec. Obe sme sa zasmiali s konštatovaním, že sú to len taľafatky, ktorým netreba veriť.
O niekoľko mesiacov sa Majka vydala. Zobrala si chlapca od seba mladšieho, lebo s ním čakala dieťa. Jej mama so ženíchom nesúhlasila a dcéru vyhnala z domu. Splnila sa teda predpoveď, že manželstvo nebude požehnané a,že Majka sa vydá preto, lebo sa bude musieť.
Jedného dňa sa mladomanželia vybrali k jeho rodičom. Viezli sa motorkou. Nevedno, či išli prirýchlo, isté však je, že v zákrute vybehli z cesty. Majku silný náraz odhodil do stromu, musela byť okamžite mŕtva. On ešte niekoľko hodín žil, no potom zomrel aj on. Ľudia ich na mieste tragédie našli až ráno.
11.pribeh:S mojim nemeckym ovciakom som chodil na prechadzky a ucil ju aj stopu. Chodil som do jedneho
sadu,nedaleko od nas, kde sme byvali.Ten sad vyzeral takto, velka luka, strmý kopec a na konci tej
luky zacinal les.Ja som s Astou podvecer isiel az pod ten les.Na zaciatku toho lesa bol plot, pevny,
ktory by ste tam nikdy inokedy nenasli,ten plot sa tam nabral z nicoho nic.Za nim som videl skupinu
mladych ako si opekaju, vyhravaju a zabavaju sa.Naraz vsetko stíchlo a bola uplna tma.
Rozplynuli sa. Na druhy den som ani ten plot tam uz nenasiel ani ziadne ohnisko, ani predtym tam
ziaden plot nebol,no zvláštne na tom bolo aj to,že som tam nenašiel ani len stopu po nejakom plote.
Raz som bola u mojej krstnej mamy. Večer som rýchlo zaspala. O hodinu som sa zobudila na zvonenie mobilu, zdvihla som ho a spýtala som sa kto volá. Počula som len "Veronika, Veronika!" Bol to taký hlas, aký mala moja babka, keď som sa spítala či je to ona spojenie sa prerušilo. Myslela som si, že sa mi to len snívalo, ale ráno som sa dozvedela od krsnej, že babka v noci zomrela. Nechala mi list v ktorom písala, že mi v noci volala. Nemohla som tomu uveriť, ale nebol to sen. A s tej izby mám dodnes strach...
13.pribeh Tikanie
Celá naša trieda bola v škole v prírode v Starej Lesnej. Ja a moje dve kamošky sme boli spolu na izbe. Prvú noc sme sa trochu báli tak sme si ľahli všetky tri na jednu posteľ. Keď vtom sme začuli tikať hodiny,.. bolo nám to čudné lebo sme vedeli ,že nik z nás tikajúce hodiny nemá. Potom to prestalo a potom opäť začalo. Strašne sme sa zľakli no potom sme už len nejako zaspali. Ráno sme sa pýtali vedľajších izieb či nemjú tikajúce hodiny no každý povedal,že nie. Nevieme si to doteraz vysvetliť.
14.pribeh
Raz sa jedna rodina vybrala na horský hotel. Mali 4 deti. V jeden večer išli rodičia pred hotel opekať a deti za hotel vyvolávať duchov. Samozrejme na nich neverili a mysleli si, že to je riadna kravina. Len jedno z nich verilo na duchov. Ako vyvolávali tak to veriace povedalo, že už sú tu (duchovia). Ostatné deti ho vysmiali. Ono povedalo, že im to dokáže a povedalo, že "ak ste tu tak, nechsa zasvieti v hoteli na štvrtom poschodí miestnosť." Miestnosť sa zasvietila. Decká si mysleli, že je to náhoda. Tak povedalo" nech teraz prejde po ceste žíta škodovka" Po ceste prešla žĺta škodovka. Deti sa zlakli a bežali dole za rodičmi. Po chvíli prišli opäť za hotel a rýchlo duchov odvolali. Odvtedy už nikdy nevyvolávali duchov.
15.pribehPesRosie žila sama v jednom opustenom dome na kraji lesa.Keďže bola sama tak jej robil spoločnosť jej pes Rony. Vždy keď išli spať, tak zo zvyku Rosie dala ruku pod postel a Rony jej ju vždy oblízol. Raz neskoro večer sa Rosie zobudila na kvapkanie. Myslela si, že jej kvapká vodovodný kohútik, tak pre kontrolu dala ruku pod postel a Rony jej ju oblízal. Keď sa vrátila tak zistila, že to neni kohútik, tak si ľahla do postele a dala ruku pod postel a znova jej ju oblízal, ale keď sa pozrela nad seba tak videla svojho psa obeseného a zistila, že to kvapkanie je krv s jej psa. A doteraz nevie čo jej vlastne tú ruku oblízalo.
16.pribeh
Neverím !
(skaja, 26. 10. 2010 16:00)